Od smrti Alžbety Bátoriovej uplynulo niekoľko storočí, avšak jej história stále vzbudzuje senzácie a kontroverzie. O jej krutých činoch vzniklo veľa verzií a povestí.

Jedná z nich hovorí, že  aristokratka sa stala obeťou sprisahania palatína Juraja VII. Turza, ktorého cieľom bolo zbaviť A. Bátoriovú silnej pozície a prevziať jej majetok. V posledných rokoch sa maďarskí historici snažia tiež zdôvodniť, že grófka nikdy nemučila, ale liečila ťažko chorých ľudí. Žiaden z očitých svedkov predsa nespomenul liečbu, len sa hovorilo o potlačení a mučeníctve. Takto, kde leží historická pravda ohľadom Alžbety Bátoriovej? Historici by sa mali ďalej venovať tejto téme a skúmať tajomstvá veľmi zaujímavého a komplikovaného rodu. Momentálne sa dohodníme, že bude to „povesť o Alžbete Bátoriovej.“

Alžbeta Bátoriová sa narodila v roku 1560 a bola neterou poľského kráľa a kniežaťa Sedmohradského veľkokniežatstva – Štefana Bátoriho. Jej otec Juraj Bátori bol pastorom, matka Anna Bátoriová, blízka píbuzná svojho manžela Juraja, bola sestrou kráľa Štefana Bátoriho, ktorá sa podobne ako jej dcéra zaoberala mágiou a čarodejníctvom. Vo veku  necelých 17 rokov, 8. mája 1575 sa vo Vranove grófka vydala za hlavného veliteľa maďarských vojsk Františka I. Nádašdyho, ktorý pochádzal z magnátskych rodov. Manželia sa stáli vlastníkmi mnohých pozemkov a majetkov, napr..:  hradov vo Vranove a Devíne a zámkov v Bratislave a vo Viedni.

Roky, v ktorých žili, ovládali nepokoje, spustošenia, požiare a pätnásťročná vojna (1590-1605) proti Turkom. Zhorené dediny, siroty a slzy boli obrazom doby, počas ktorej „na dejisko“ vstúpila Alžbeta Bátoriová. Jej neľudské zločiny len zvyšovali utrpenie miestnych ľudí. Toto obdobie bolo výnimočne „výhodné“ pre jej skutky. Medzi jej obete patrili siroty, na ktoré sa nikto nespýtal, keď zmizli, alebo devy z meštiackych rodín, ktoré rodičia poslali na jej hrady pre  získanie vhodnej výchovy. „Krvavá grófka“ často cestovala, vďaka čomu ziskávala ďalšie obete. Jej pritomnosť na mieste znamenala skoro pre každé dievča alebo mladú manželku potenciálne nebezpečenstvo smrti. Jej strážcovia vábili, unášali a kupovali panny, ktoré potom končili svoj život v rukách Alžbety. Niektoré z nich boli umiestňované v tajných miestnostiach/komnatách v jej hradoch, kde uväznené čakali na svoj nešťastný koniec. Smrť prichádzala vždy v čase, keď sa zjavovala A. Bátoriová. Podľa zdrojov „krvavá grófka“ uskutočňovala tortúry, ktoré sa stali akoby verejným tajomstvom po viac ako štvrť storočie v rokoch 1585-1610.

Treba si pri tom všimnúť aj to, že v tom čase porodila päť detí a jej manžel František Nádašdy bol si úplne vedomý jej zločinov. Začiatok konca pôsobenia Alžbety Bátoriovej prišiel v decembri 1610, kedy maďarský palatín (miestny úradník, ktorý mal na starosti otázky súdnictva) Juraj VII. Turzo neohlásene pricestoval na návštevu do Čachtíc, kde pristihol grófku priamo pri čine mučenia siroty. Takto sa súčasne  uistil o krutosti aristokratky. Okamžite vydal ústne rozhodnutie, že jej Čachtický hrad sa stane jej doživotným väzením.  

2. januára 1611 Juraj VII. Turzo zahájil súdne pojednávanie v Bytči týkajúce sa týraní, ktoré uskutočňovala Alžbeta Bátoriová. Súd bol tvorený 24 členmi a vypočutých bolo asi 200 svedkov. Z ich výpovedí vyplývalo, že „krvavá grófka“ svoje obete bičovala až do krvi, bila lopatmi, vkladala rozpálenú železnú tyč do pošvy a topila nahé ženy v ľadovej vode. Jeden zo svedkov Ján Kun povedal: „Počul som, že dievčata dávala do vane z horúcou vodou, vytrhávala im svaly na chrbáte a vykrúcala im ruky v kĺboch“; ďalšia občianka z mesta Sárvár povedala, že „A. Bátoriová pichala ihly pod nechty a potom im na telo kládla rozpálené kľúče“; Benedikt Deso, dvoran z mesta Sárvár vyrozprával svoj príbeh, ktorej bol očitým svedkom. Podľa jeho slov „krvavá grófka“ vyzliekala svoje obete do naha, zapichávala  nôž do ruky a pálila ich sviečkou, pokiaľ zomreli. Panny museli stať pred ňou nahé. Vlastnoručne ich bičovala a mučila hladom, ako aj vyrezávala kus zadnej časti tela, ktorý obeť musela zjesť. Ako vyplýva z najdeného súkromného zoznamu, ktorý viedla aristokratka, zavraždených bolo až 650 obetí.

Alžbeta Bátoriová nikdy nebola postavená pred súd a zomrela vo veku 53 rokov po troch rokoch väzenia v malej komnate, kde prístup k nej mali traja strážcovia a staršia žena prinašajúca jedlo. Zomrela večer 21. augusta 1614 a bola pochovaná štyri dni neskôr v čachtickom kostole. Podrobnejšie informácie ohľadom jej smrti je možné nájsť v liste Stanislava Turzo (olomoucký biskup) z dňa 25. augusta 1614 adresovanom Jurajovi VII. Turzovi: „Večer sa sťažovala strážcovi, že ma chladné ruky. Vankúš, ktorý obvyklé davala pod hlavu, tento večer dala pod nohy. Hovorí sa, že sa horlivo modlila a spievala. Je možné, že sa na niekoľko hodín pred smrťou zobudila v nej iskrička ľútosti nad svojimi obetiami a spáchanými zločinmi.“  

MAIN PAGE

PODPORTE NÁS A VENUJTE NÁM PRÍSPEVOK ČÍSLO ÚČTU:

PL 19 1600 1462 1828 2254 4000 0001

Navštívte Visegrad coetus Association na: