Generácia 89'

Ján Kendera

Druhého novembra 2019 som bol v Prahe na koncerte „Generace 89“. Netušil som, že pôjde o pripomenutie si 30 rokov zabudnutého Festivalu československej kultúry v poľskom Vroclave, ktorý Václav Havel nazval spúšťačom Nežnej revolúcie. Na koncerte vystúpili hudobníci z Poľska, Česka a Slovenska. Mňa ale najviac zaujali exponáty fotiek z archívov Libri prohibiti. Na jednej z roku 1978 vidieť v Krkonošiach vedľa seba pri Marte Kubišovej Václava Havla a Antoniho Macierewicza. Pre mňa dosť zaujímavý úkaz na to, aby som sa pustil do čítania.Narodil som sa v roku 1988 netušiac, aké obrovské geopolitické zmeny sa práve odohrávajú. Pamätám si len ich dozvuky. Deväťdesiate roky zmien boli pre niekoho príležitosť, a bežní ľudia si na tento chaos spomínajú často negatívne. Niet preto divu, že koniec komunizmu sa s odstupom času začína stále viac negativizovať a pribúdajú aj rôzne konšpirácie. Ja som hrdí na svojich rodičov, ktorí neprezliekli kabáty. Štúdium humánnych vied na vysokej škole im bolo odopreté kvôli náboženstvu a z rovnakého dôvodu bol pravidelne ako učiteľ zastrašovaný aj môj dedo, ktorí si za svoje presvedčenie zaslúžil minimálnu platovú triedu. Emigrácia môjho strýka zas postačovala na výpovede v práci niektorým členom rodiny. Podobné a omnoho komplikovanejšie osudy by sme mohli v postkomunistických krajinách zbierať ako huby po daždi! O tom ako fungoval komunizmus u nás sme už počuli mnoho. Ja som sa pozrel na priebeh protestov proti nemu so zameraním na celý priestor krajín Vyšehradskej štvorky. Je to rozsiahla téma a tak som bol nútený mnoho skutočností zjednodušiť a zároveň nezabudnúť aspoň vymenovať niektoré, pre mňa dôležité mená. Za vynechané a čiastočne skreslené informácie sa ospravedlňujem. Budem rád, ak obsah poslúži ako približná schéma komplikovaných, stále dožívajúcich a nevyučovaných dejín.

JESEŇ NÁRODOV - ČAKALA VYŠE 40 ROKOV A PRINIESLA POLITICKÚ JAR

Jeseň národov je pojem, ktorý používa poľská literatúra. Asi všetky iné jazyky to pomenovávajú len ako revolúcie z roku 1989.

Má ísť o nadviazanie na pojem „Jar národov“ pre revolučný rok 1848. Revolúcie z roku 1989 donútili vlády krajín východného bloku (chronologicky: Poľsko, Maďarsko, NDR, Československo, Bulharsko a Rumunsko) definitívne ukončiť diktatúru jedinej strany - komunistickej. K tomu bola potrebná celá reťazová reakcia iných udalostí a procesov v daných štátoch ale aj v celom svete. Snahy občanov ukončiť nechcenú diktatúru vidieť v každej zo štyroch dekád režimu. Vlády dokázali potláčať tieto demonštrácie buď samy, alebo im radi pomohli súdruhovia z Moskvy prostredníctvom vojsk Varšavskej zmluvy. Práve NATO a Varšavská zmluva rozdeľovali svet v druhej polovici 20. storočia na dva tábory studenej vojny. Tá začínala usporiadaním Európy po druhej svetovej vojne a formálne sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu rokom 1991, teda pádom komunizmu v Európe. Tému začiatku komunizmu zhrniem subjektívne do pár viet. Komunizmus bol moskovským diktátom krajinám, ktoré (slovami propagandy) od nacizmu oslobodila Červená armáda. Komunistické vlády tu vznikli na základe často sfalšovaných volieb v sprievode revolučných akcií a so silnou dávkou machiavellizmu i prítomnosťou sovietskych vojsk. Išlo o aplikovanie ruského stalinizmu a najťažšie roky režimu.

Začala vládnuť paveda kultu osobnosti, tajná polícia, udávania, perzekúcie, vykonštruované procesy či mučenie politických väzňov. Skrátka atmosféra strachu. Medzi prvými popravenými bývali často zakladatelia komunistických strán. Prvé veľké protesty ľudu tak začali až po smrti despotického Jozefa Stalina. Krajiny V4 v tejto snahe predbehla len NDR.

ROK 1956 - GOMULKOV ODMÄK A ZABITÁ REVOLÚCIA IMREHO NAGYA

Preskakujúc NDR, prvý verejný protest bol štrajk robotníkov, ako reakcia proti zvyšovaniu cien mäsa v poľskej Poznani.

Vládnuca strana ho chcela potlačiť streľbou do civilistov. Obete ale podnietili k celonárodnému štrajku a po prvotných perzekúciách museli komunisti voči štrajkujúcim rétoriku zmeniť. Do čela strany sa dostal Władysław Gomułka, robotníkom zvýšil platy a rehabilitoval mnohých politických väzňov. Jeden zo zakladateľov komunizmu v Poľsku, za čo býval väznený pred druhou svetovou vojnou, i počas nej. Jeho politiku a predovšetkým masovú podporu ľudu s hrôzou sledoval sovietsky prezident Chruščov, ktorého reakciou bola mobilizácia armády, blokáda pobrežia a osobná návšteva Varšavy.

Štrajk v Poľsku povzbudil aj Maďarov. V októbri tam došlo k protestom študentov predkladajúcich vláde svojich 16 požiadaviek, napr. slobodné vysielanie. Polícia tu začala strieľať do protestujúcich. To sa stretlo so širokým odporom a nastala revolúcia priamo v parlamente. Premiérom sa stal Imre Nagy. Bol to veterán 1. svetovej vojny a ako Žid vyhnaný počas 2. svetovej vojny do Ruska, kde narukoval do Červenej armády. Ako prvý premiér začal verejne rozprávať o slobodných voľbách a zrušil cenzúru. Pokusom o vyhlásenie neutrality, teda vystúpenie z paktu Varšavskej zmluvy, došlo v Maďarsku 4. novembra 1956 k intervencii zo strany jej členských štátov. Vtedy nechal premiér v rádiu odvysielať výzvu západným štátom o pomoc, s čím mu pomohol jeho tlačový tajomník Miklós Vásárhelyi. Pred neodvratnou porážkou revolúcie našli útočisko na veľvyslanectve Juhoslávie v Budapešti. Kádár im písomne garantoval bezpečný sprievod, čo sa však ukázalo ako podvod. Koncom novembra boli po opustení diplomatického priestoru zatknutí a prevezení do Rumunska.

O dva roky bol Nagy spolu s inými vykonštruovaným procesom uznaný vinným za pokus zvrhnúť demokratický režim, za čo bol nakoniec obesený. Gomułka v tom čase viedol poľskú delegáciu v Moskve a jeho bezpečný návrat do vlasti a dosiahnutie mnohých menších ústupkov od ZSSR bol považovaný za zázrak! Zotrvať vo funkcii na čele komunistickej strany sa mu darilo lavírovaním medzi tvrdým jadrom a liberálnejšou frakciou. Nebál sa ani brániť Imreho Nagya. V roku 1957 musel však svoj pôvodný program jednoducho ukončiť a opäť sa pritvrdilo. Toleroval napríklad obesenie predstaviteľa mestskej komory obchodu s mäsom kvôli korupcii v prípade "Mäsová aféra". Jeho politika sa stávala viac a viac kontroverznou.

MAREC 68 – „DZIADY“ MICZKIEWICZA, ŠTUDENTI A ANTISEMITIZMUS

Snáď najväčšou kontroverziou Gomułkovho socializmu bola rastúca vlna antisemitizmu.

Ten sa schyľoval k vrcholu aj vďaka Izraelsko – Arabskej voje v roku 1967. Prerastajúce ekonomické problémy v Poľskej Ľudovej Republike „PRL“ sa vo svojej propagande rozhodla zneužiť vládnuca Poľská Zjednotená Strana Robotníkov („PZPR“ – obdoba našej KSČ). Vina sa zvaľovala na Židov, ktorí mali v povojnovom Poľsku stále živú komunitu a často medzi študentami. To zachutilo širokým skupinám, od robotníkov, cez ozbrojené zložky až po radikálne krídlo katolíckeho združenia PAX. Táto téma prišla vhod pri študentských protestoch z marca 1968. Začalo to divadelnou inscenáciou drámy Mickiewicza s názvom „Dziady“ – Dedovia. Starodávna kritika nadvlády ruského cára nad Poľskom, prišla komunistom ako nebezpečná, preto sa začalo cenzurovať. Protestu sa ujali študentské diskusné kruhy. Významnú úlohu tu zohral medzi inými Jacek Kuroń. Ten mal už za sebou isté skúsenosti s kritikou režimu, za čo býval sledovaný. Patril k skupine „rewizjonaliści“ komunizmu a pracoval tiež s komunistickou mládežou. Tu si „vychoval“ ďalšiu z tvárí marca 68 – Adama Michnika.

Koncom februára podpísalo petíciu proti obmedzovaniu kultúry vo Varšave a Vroclave asi 4000 ľudí. Oficiálne sa pridali aj literáti. Ôsmeho marca sa odohral protest pred Varšavskou Univerzitou. Požadovalo sa dodržiavanie odseku 71. ústavy „PRL“ o slobode slova. Prostest potlačila polícia. Nasledovný deň začali disciplinárne postihy. Rovnako sa organizovali odvetné protesty robotníkov, ktoré mali charakter podpory vládnucej strany. Boli tu použité heslá ako: „literáti do pera, študenti do štúdia a Sionisti do Sionu!“. Písalo sa o angažovaniu študentov ako o sprisahaní proti Poľsku pre Nemecko a Izrael. Gomułko dokonca začal vydávať Židom emigračné pasy bez uznania národnosti, určené na vyhostenie z krajiny. Protesty na univerzitách v celom Poľsku počas marca 1968 vláda spacifikovala zásahom polície a tvrdými postihmi. Prepustilo sa mnoho vedcov a zo štúdia sa vylúčilo asi 1616 osôb, z ktorých mnoho skončilo nútene vo vojsku. V tom roku z „PRL“ emigrovalo 13 až 20 tisíc Židov.

OSEM MESIACOV PRAŽSKEJ JARI A ŽIVÉ POCHODNE

Negatívne dopady komunizmu na ekonomiku i ekológiu potrebovali riešiť aj v Česko-slovensku. V januári 1968 sa na čelo strany dostáva Slovák Alexander Dubček a začína nová politika socializmu s ľudskou tvárou. Prišla výmena vlády i prezidenta a nasledovalo rušenie cenzúry. V júni pod názvom 2000 slov bol pracovníkmi Československej akadémie vied vydaný manifest, prvá otvorená a oficiálna kritika vlády zo strany inteligencie národa. Pražská jar sa ukončila po polnoci 21. augusta intervenciou vojsk Varšavskej zmluvy. Tie „pozval na pomoc“ verný slovenský straník Vasiľ Biľak. Predstavitelia vlády boli hneď odvlečení do Moskvy, kde po nátlaku podpísali Moskovský protokol. Jediný sa nedal zlomiť František Kriegel. Do čela strany prešiel Gustáv Husák (opäť Slovák) a komunizmus v ČSSR sa vrátil do starých koľají - začala normalizácia. Krátko po intervencii odvysielal Československý rozhlas kultovú pieseň Modlitba pre Martu s refrénom „Ať už pominou!“. Autor textu Petr Rada aj speváčka Marta Kubišová sa ihneď stali terčom šikany tajnej polície. Nastala veľká vlna emigrácie a 16. januára 1969 sa na protest na Václavskom námestí v Prahe upálil študent filozofie Jan Palach. Inšpiroval sa Poliakom menom Ryszard Siwiec.

Ten sa podpálil na futbalovom štadióne, na protest vstupu Poľských vojsk do Československa. Podobná samovražda sa odohrala aj na Slovensku a v Maďarsku, a o niekoľko rokov i v Rumunsku, Litve a viacnásobne v NDR.

GULÁŠOVÝ SOCIALIZMUS MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY

V Maďarsku sa po neúspešnej revolúcii z roku 1956 až do osemdesiatych rokov neštrajkovalo. Po tom, čo 1. novembra 1956 vyhlásil Imre Nagy neutralitu a davy ľudí z vlajok vystrihovali červené hviezdy, sa jeho spolupracovník János Kádár vydal do Moskvy a do vlasti pozval okupačné vojská. Na čelo strany sa dostal 7. novembra 1956 a až do 22. mája 1988 tam pevne stál. Roku 1960 amnestoval Miklósza Vásárhelyiho, ktorý ostal samozrejme sledovaný políciou. Kádárova éra v Maďarsku predstavovala asi najliberálnejší, tzv. „gulášový“ socializmus. Stručne povedané, kto verejne nevystupoval proti režimu, mohol si robiť, čo chcel. Ignoroval sa aj kult osobnosti či socialistická mládež. Zo strany západu bolo práve Maďarsko považované za najpriateľskejšiu komunistickú krajinu. Kádár ale všetky zahraničné styky nadväzoval po tichom súhlase z Moskvy. Nezabúdajme tiež na vykonštruovaný proces proti Nagyovi.

V podzemnej tichej opozícii začal neskôr fungovať napíklad zakázaný architekt László Rajk mladší. Jeho otca popravili ešte v stalinistických zrodoch komunizmu. Maďarsko v celom východnom bloku však dosahovalo najlepšiu životnú úroveň, vďaka zahraničným, i keď drahým, pôžičkám. To sa prejavilo v ekonomickej kríze až v rokoch osemdesiatych.

„JANEK WIŚNIEWSKI PADŁ“ – PRVÉ ŠTRAJKY POĽSKÝCH LODENÍC

Propagande antisemitizmu dala jasnú facku holá realita. V decembri 1970 v prístavných mestách Gdyňa, Gdansk, Štetín a Elbląg sa proti zvyšovaniu cien spotrebných tovarov postavili lodenice. Znovu došlo k protestom a stretu s ozbrojenými zložkami. Prvý zastrelený v dave 18-ročný Zbyszek Godłewski bol nesený protestujúcimi v Gdyni na dverách na čele pochodu.

Vznikla revolučná pesnička „Ballada o Janku Wiśniewskim“, autor totiž nepoznal pravé meno zastreleného. Bilancia protestov bola šokujúca: 41 mŕtvych, viac než 1000 ranených a vyše 3000 zatknutých. Štrajkujúci tiež podpálili 17 úradných budov a rozbili asi 220 obchodov. Ukončila sa tak éra už nechceného Władysława Gomułku a na čelo strany prišiel Edward Gierek. Úpadok poľského hospodárstva prinútil v júni 1976 aj jeho k opätovnému zvyšovaniu cien. Nové protesty v mestách boli znovu potlačené brutálnym spôsobom. Ako riešenie krízy prišiel predaj spotrebných tovarov formou kupónov na prídel.Významné postavy štrajkov boli predovšetkým Anna Walentynowicz a Lech Wałęsa. Obaja sa zúčastnili rokovaní s Edwardom Gierkom.

Anna Walentynowicz sa už v päťdesiatych rokoch preslávila ako zváračka plniaca normy na 270%. Zriekla sa ale členstva v komunistickej mládeži, vstúpila do Ligy žien a venovala sa činnostiam pre práva robotníkov. S Wałęsom, sa výrazne pričinili o vznik prvých nezávislých odborov.

CHARTA 77

Roku 1976 tajná polícia v Československu (ŠtB) zatkla členov hudobnej skupiny „The Plastic People of Universe“ za údajné výtržníctvo.

Naštartovala sa pražská inteligencia a vznikla neformálna občianska iniciatíva Charta 77. Rovnomenným dokumentom s novým rokom 1977 prezentovala svoj protest proti porušovaniu ľudských práv v Československu, a teda porušovaniu Helsinského dohovoru z roku 1975. Autori textu si priali ostať v anonymite. Väčšinu napísali Václav Havel a Pavel Kohout. Signátorov reprezentovali hovorcovia. Tí boli volení tak, aby sa striedali všetky spoločenské postavenia (inteligencia, robotníci, cirkev atď.). Prvých 242 signátorov sa pod Chartu podpísalo už v decembri 1976. Napríklad neoblomný František Kriegel, speváčka Marta Kubišová, súčasný biskup Václav Malý a zo symbolického počtu Slovákov spisovateľ Dominik Tatarka. Charta obsahovala vyše 500 dokumentov. Jej činnosť bola predstavená aj v zahraničných médiách ako The New York Times alebo prostredníctvom vysielania rádia Slobodná Európa. Exilanti tiež založili nadáciu Charty 77 v zahraničí.Václav Havel, spolu s inými, bol už 6. januára 1977 za rozširovanie dokumentu zatknutý.

Prvou obeťou bol profesor Ján Patočka, ktorý zomrel po niekoľkohodinovom vypočúvaní. Tajná polícia sa snažila členov Charty terorizovať všetkými spôsobmi: strata práce, občianstva, vysťahovanie, väznenie, odobratie majetku, atď.. Dvadsaťpäť signátorov tak verejne anulovalo svoj podpis a niektorí jej členovia boli dokonca prinútení k tajnej spolupráci s ŠtB. V roku 1977 Chartu podpísalo asi 833 občanov, prevažne Čechov. Ďalší výrazný príliv signátorov (440) bol až v roku 1989, keď komunizmus nezadržateľne padal.

10 ROKOV CESTY Z GDANSKÝCH LODENÍC K OKRÚHLEMU STOLU VO VARŠAVE

Pád komunizmu v celej Európe spustili nezávislé zväzy odborov v Poľsku zvané Solidarita „Solidarność“. Hybnou silou ťažko skúšaných robotníkov sa stala aj návšteva prvého poľského pápeža Jána Pavla II. z roku 1979. Nedokázal jej zabrániť ani Brežnev. Na pápežské omše sa celý týždeň zhromažďovali milióny pútnikov. Pri ďalšom zvyšovaní cien mäsa 1. júla 1980 sa v Poľsku štrajkovalo celý mesiac. Najvýznamnejší štrajk zorganizovali slobodné odborové zväzy pobrežia v Gdansku v auguste 1980. Bola to reakcia na disciplinárny postih elektrikára Lecha Wałęsu a Anny Walentynowicz. Wałęsa zjednotil jednotlivé odborové zväzy, čím postupne vytvoril celoštátnu odborovú organizáciu Solidarita, registrujúcu milióny obyvateľov. V tých časoch režisér Andrzej Wajda natočil o štrajkoch filmovú drámu „Človek zo železa“, ktorá v Cannes na 34. festivale filmu získala prestížne ocenenie.

Paralelne so Solidaritou vznikalo aj Nezávislé združenie študentov „NZS“, pri ktorého zrode stál tiež syn Jacka Kurońa.Koncom roku 1981 bol v Poľsku vyhlásený výnimočný stav a bola povolaná armáda. Solidarita sa delegalizovala, Wałęsa bol zatknutý a do protestujúcich sa v Poľsku opäť strieľalo. Prezident USA Reagan uvalil na Poľsko sankcie. Solidaritu podporoval finančne, ale aj spoluprácou CIA. S poľským pápežom sa stretol tri krát. V podzemí začal fungovať aj Poľský helsinský výbor na ochranu ľudských práv, ktorého najznámejším predstaviteľom bol súčasný politický líder a bývalý premiér Jaroslaw Kaczyński.Výnimočný stav bol pozastavený koncom roka 1982, pár dní po zhabaní majetku Solidarity. Vytvorila sa jej komunistická alternatíva, v skratke celoštátne odbory. V časoch perzekúcie 10. decembra 1983 prevzala Wałęsovi Nobelovu cenu za mier jeho manželka Danuta. Vláda totiž Wałęsovi nevydala pas. O rok v októbri tajné zložky zmlátili a utopili katolíckeho kňaza, známeho ako „duchovného Solidarity“, Jerzyho Popiełuszka.

V máji 1985 zas bez práva na obhajobu odsúdili tajných pracovníkov „S“ (Solidarity), medzi inými aj Adama Michnika. Solidarita začala ožívať s krízou Sovietskeho zväzu. Roku 1986 dosiahla pre zatknutých početné amnestie. V júni 1988 poľskí robotníci štrajkovali opäť, no zdalo sa, že melú z posledného. To viedlo komunistov k zorgani-zovaniu televíznej debaty. Konfrontovali sa v nej Wałęsa s predsedom celoštátnych odborov. Na prekvapenie komunistov prostoreký elektrikár diskusiu vyhral. Nové štrajky od baltských lodeníc po sliezske bane prinútili vládu rokovať.

ROK 1989 V POĽSKU A OKRÚHLY STÔL

Od februára do apríla 1989 prebehli vo Varšave rokovania za okrúhlym stolom, ktoré priniesli v júni (4. a 18.) prvé, skoro demokratické voľby.

Upadajúca vláda strany PZPR povolila do dolnej komory kandidatúru niektorým kontrolovaným stranám. Voľby boli skutočne komplikované a z jedného dlhého zoznamu kandidátov bolo treba vyškrtať všetkých nežiadúcich. Mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti, ktorým formálne vyčlenili obmedzený počet mandátov – 35%. Túto možnosť využil Wałęsov aparát „Komitet Obywatelski“. V prvom kole volieb do snemovne získal šokujúco až 99 zo 100 senátorských kresiel, na čo sa komunisti nepripravili. Hnutie Solidarity zaregistrovali len deň pred druhým kolom, ktoré vyhrala s počtom 161 kresiel (čo bol jej stanovený limit - 35%) pred PZPR so 156 kreslami. Prezident Wojciech Jaruzelski vytrvalo poveroval zostavovať vládu jeho stranu PZPR. Po opakovaných neúspechoch až v septembri dovolil Solidarite uzavrieť koalíciu s už neposlušnými satelitmi ZSL a SD. Táto vláda doviedla Poľsko k skutočným slobodným voľbám, ktoré nastali až v decembri 1990, keď sa Wałęsa stal aj prezidentom. Poľsko tak riadnu demokratickú vládu získalo paradoxne posledné.

POSLEDNÝ POHREB – KÁDÁRA PORAZIL NAGY A ČERVENÁ HVIEZDA ZMIZLA

Kádárov drahý guláš bolo treba platiť a ekonomická kríza ľuďom otvorila ústa. Roku 1981 Gábor Demszki (neskôr primátor Budapešti) založil tajný samizdat.

Život si dovolil už predtým skomplikovať podporou Charty 77. Kádár musel ustupovať a vo voľbách 1983 mohli kandidovať i nestraníci. Začali tiež vznikať politické strany. V septembri 1987 Maďarské fórum (z ktorého neskôr vzišiel prezident József Antall), v marci 1988 Fidesz a neskôr i Demszkého SZDSZ. V marci 1989, so súhlasom Gorbačova, Maďari ako prví otvorili hranice (NDR ich nasledovalo až 7. a 9. novembra). Diera železnej opony v Maďarsku umožnila masové sťahovanie východných Nemcov (okľukou cez ČSSR a Maďarsko) do Rakúska a Západného Nemecka.Kádára dotlačili na odchod z vedenia a nahradil ho Károly Grósz. V júni 1989 boli konečne 11-hodinovým pohrebom uctené a rehabilitované obete Nagyovej revolúcie, ktorá už oficiálne nebola považovaná za zradu. Pietnej spomienky sa zúčastnilo asi 300 000 ľudí a bolo cítiť aj strach z opakovania sa krvavých udalostí z roku 1956. Ich pamätník Miklós Vásárhelyi volil preto zdržanlivý prejav. Veľký aplauz si získala reč vysokoškoláka Viktora Orbána (súčasný premiér), ktorý charizmatickým prejavom vyzval k odchodu Červenej armády. Tento akt je v Maďarsku považovaný za začiatok novej éry. V deň Nagyovej oficiálnej rehabilitácie 6. júla 1989 zomrel, János Kádár.

Slobodné médiá mohli odvysielať reportáž o L.Tőkésovi (Europoslanec Maďarska) a problémoch maďarskej menšiny v Temešvári, čo v zásade pomohlo naštartovať revolúciu v Rumunsku. To už je ale iný príbeh.Od júna do septembra 1989 prebiehali v Budapešti diskusie za okrúhlym stolom. Komunistická strana pri ňom plnila už len tzv. tretiu stranu stola. Ich vyvrcholením bol septembrový podpis dohody o pokojnom prechode k pluralitnej demokracii, vláde práva a prekonaní hospodárskej krízy. V októbri 1989 zanikla komunistická strana, ktorej značná časť členov vytvorila MSZP pod vedením Gyulu Molnára. Na výročie povstania Imreho Nagya bol zvolený premiér Mátyás Szűrös za dočasného prezidenta a v ten istý deň vyhlásil z budovy parlamentu vznik Maďarskej republiky. Krátko na to sa z Országházu odstránila červená hviezda. Prvé slobodné voľby v Maďarsku suverénne vyhrala strana Maďarského fóra 25. marca 1990.

PREDOHRA REVOLÚCIE V ČESKOSLOVENSKU

Začnem výrokom súčasného profesora na univerzite v Oxforde T. G. Asha: „Čo Poliakom trvalo 10 rokov, Maďarom 10 mesiacov, Nemcom 10 týždňov, dáte v Československu za 10 dní“. Takto sa Ash privítal s Havlom 23.11.1989 v Prahe. Bol jedným z mála svedkov Jesene národov vo všetkých krajinách strednej Európy. Jeho 10 dní však trvalo rozhodne dlhšie a nikomu nespadlo z neba. Už v decembri 1981 krátko pred vyhlásením výnimočného stavu v Poľsku vznikla Solidarita poľsko-československá (SPCz). Spoluprácu medzi Solidaritou a Chartou 77 vojenský režim v Poľsku neodstrašil. V auguste 1987 na horskej hranici podpísalo 20 aktivistov deklaráciu „Kruhu priateľov SPCz“ (napr. Václav Havel, Ján Čarnogurský a Jacek Kuroń).

Slováci sa ale venovali predovšetkým náboženskej neslobode a Chartu skôr ignorovali. Na Veľký piatok 1988 prebehla v Bratislave pokojná Sviečková manifestácia. Autorom myšlienky bola slovenská hokejová legenda Marián Šťastný, vtedy tiež predseda kongresu Slovákov v zahraničí.Predohrou Nežnej revolúcie bol už spomínaný Festival slobodnej kultúry Československa vo Vroclave, spojený s medzinárodným seminárom „Stredná Európa - Kultúra na rázcestí“. Jednými z organizátorov boli zakladateľ švédskej nadácie Charty 77 František Janouch a poľský aktivista Mirosław Jasiński. Seminár viedli osobnosti ako T. G. Ash, R. V. Scruton, z Poľska napríklad Jan Błoński a Juliusz Żuławski, český šľachtic Karel Schwarzenberg a iní. Medzi 3. a 5. novembrom vystúpili zakázaní exiloví umelci. Hlavnou hviezdou bol český pesničkár Karel Kryl. Bol to najväčší zraz komunistických disidentov z celého východného bloku s účasťou asi 5000 ľudí, predovšetkým z ČSSR, a to aj napriek problémom na hranici. V Poľsku bol ešte výnimočný stav a z československej hranice ľudí často vracali domov. V priebehu festivalu publikum obehla správa, že padol berlínsky múr! Do Československa začínal viať vietor zmien.

NEŽNÁ REVOLÚCIA – NOVEMBER 89

Políciu zmiatol nečakaný protest študentov v Bratislave, deň pred ohlásenou spomienkou na smrť študenta Opletala v Prahe.Tá bola sedemnásteho a dav postupne dosiahol až 50 000 ľudí. Pri Národnom divadle došlo k stretu s políciou. Študenti darujúci policajtom kvety dostali tvrdé rany od obuškov. Policajti domlátili 600 mladých ľudí. To spustilo štrajky študentov a škôl, rozširujúce sa celým štátom. Pomohla tomu aj fáma o smrti študenta Šmída. Mestá ČSSR sa zaplňovali protestujúcimi. Začali vznikať nové politické strany: Havlovo Občianske fórum (OF) a slovenská Verejnosť proti násiliu (VPN) Milana Kňažka. Z pripravovaného zákroku armády vláda rezignovala po strate podpory robotníkov na mítingu v strojárskom podniku ČKD. Posun nastal 25. novembra. Po výročnej omši svätorečenia Anežky Českej, ktorú celebroval kardinála František Tomášek, sa protest tešil podpore 800 000 ľudí. Pripojila sa televízia, rozhlas a doprava. Refrén „Ať už pominou“ Marta Kubišová zaspievala verejne po 20-tich rokoch!

Kultovým prvokom davu bolo štrnganie kľúčmi ako posledné zvonenie vláde.Nastali debaty za okrúhlim stolom. Premiér Ladislav Adamec ustupoval a sľúbil zmenu. Jeho návrh ministrov s väčšinou komunistov davy vypískali a OF vyhlásilo ultimátum. K dohode došlo tesne pred jeho vypršaním, 10. decembra. Demisiu podal premiér Adamec i prezident Husák. Asi mesiac protestov katapultoval na ministerské stoličky bývalých väzňov a disidentov režimu! Do politiky sa vrátil Alexander Dubček ako predseda federálneho zhromaždenia a posledný pracovný deň v roku bol zvolený za prezidenta Václav Havel. V marci 1990 zanikla ČSSR vznikom Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktorú dočasná vláda viedla k slobodným voľbám ešte 3 mesiace.

NOVÝ VIETOR DO PLACHIET VIŠEHRADSKEJ SKUPINE

Slovenskí rockeri z Tublatanky ešte pred revolúciou spievali „Pravda zvíťazí!“. Po prevrate prišli s ďalším výstižným textom: „loď ktorá sa plaví do neznáma, stratí svoj smer ak ju opustíš, ... kapitán (ju) už dávno opustil, zachránia ju ľudia ktorým nikdy neveril, ... práve v tejto chvíli, svet sa na nás díva, stále nám verí...“ Slová dokonale vystihujú demokratizačné procesy vo všetkých postkomunistických krajinách po revolúciách 89. Aj preto sa Václav Havel, József Antall a Lech Wałęsa rozhodli 15. februára 1991 oficiálne obnoviť históriou zabudnutú Vyšehradskú skupinu.

Originál prvej deklarácie v troch jazykoch nájdeme napríklad na stránke visegradgroup.eu. Z cieľov tejto deklarácie spomeniem najvýznamnejšie: obnova štátnej suverenity a slobody, likvidácia prežitkov totality, právny štát, dodržiavanie ľudských práv, európska integrácia.

ZAUJÍMAVOSTI

Miklós Vásárhelyi a George Soros

Soros ako Žid a emigrant z povojnového Maďarska, ktorý dnes hýbe ekonomikou sveta je predmetom väčšiny konšpiračných teórií. Vásárhelyi sa s ním zrejme spriatelil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde bol roku 1983 hosťom. Je tak označovaný za predstaviteľa prvých Sorosových organizácií v Maďarsku.

Smrť Martina Šmída fámou

Počas policajného zásahu zasimuloval odpadnutie člen Štb, ktorý bol pod menom Milan Růžička (v skutočnosti Ludvík Zifčák) nasadený do študentského hnutia. Vtedy vyhlásila vrátnička študentského internátu Drahomíra Dražská, že umrel Martin Šmíd. S týmto menom skutočne študovali dvaja študenti na Karlovej univerzite v Prahe. Žiaden z nich nezomrel. Smrť Šmída sa však bleskovo rozšírila aj cez zahraničné vysielače. Bol to značný katalyzátor Nežnej revolúcie.

Lech Wałęsa ako „Towarzysz Bolek“

Až vo februári 2016 sa objavil záznam o jeho spolupráci s tajnou políciou pod krycím menom „súdruh Bolek“ („TW Bolek“), ktorý Wałęsa stále nevysvetlil. Tému Wałęsu podrobne spracoval napr. časopis „Świat Wiedzy“ vo svojom špeciálnom vydaní „Ludzie“ z marca 2016. Wałęsa bol pritom už roku 1992 na zozname A. Macierewicza - ministra vnútra Poľska. Na rovnakom zozname sa ocitlo dohromady až 64 členov parlamentu, výsledkom čoho predčasne padla vláda. Išlo o mená ľudí v zoznamoch tajných služieb bývalého režimu.

Antoni Macierewicz

Nebyť fotografií na koncerte „Generace 89“, viem o ňom len to, že bol minister národnej obrany Poľska v rokoch 2015-2018. V médiách sa vtedy často objavoval v súvislosti s vyšetrovaním havárie poľského vládneho špeciálu v Smolensku, v ktorom roku 2012 zahynula takmer celá štátna i vojenská elita. Podporoval teóriu politicky motivovaného útoku Ruska, ktorú však vyvracia zvukový záznam z čiernej skrinky. ... Počas komunizmu sa ako študent účastnil marcových protestov a v sedemdesiatych rokoch pomáhal štrajkujúcim robotníkom v úzkej spolupráci s Kurońom i Michnikom. Roku 2010 ale vyšla knižka „Anatomia buntu“, kde na základe informácii z Ústavu pamäti národa Kuroń a iní obviňujú Macierewicza zo sledovania študentov v marci 68.

ZÁVER

Vnímajúc súčasné nálady v spoločnosti v Česku, Poľsku i Slovensku, kde sa posledné roky pravidelne pohybujem, si uvedomujem ako málo o sebe vieme a pritom sme od seba závislí.

V Novembri 2019 sme spolu s Maďarmi oslávili 30 rokov demokracie. Ja budem tieto udalosti vždy vnímať ako významný míľnik našej spoločnej histórie. Tak ako bola za komunizmu populárna propaganda zo západu, dnes je čoraz viac populárnejšou propaganda z východu. Preto som sa snažil v celom texte nezabudnúť na mená a udalosti z každej strany. Podľa niekoho komunizmus padol vďaka disidentom režimov, podľa iného to bola roky cielená politika veľkých svetových hráčov. Podľa mňa jedno bez druhého nemá dostačujúcu moc. Čoraz viac sa nám predkladá aj meno George Soros. Ten samozrejme nie je fikciou, rovnako ako nie je fikciou práca USA. Rovnako nie je fikciou nostalgia Rusov za slávou ZSSR a iné. Studená vojna podľa mňa trvá dodnes a všade. Nedajme sa ovplyvniť propagandami. Vážme si slobodu slova, ktorá dáva priestor aj konšpirátorom a propagandám, s ktorými sa treba vedieť vysporiadať. Je toho mnoho o čom sa ešte nenapísalo a o čom sa všetci musíme povinne dovzdelávať. Dúfam, že mi preto odpustíte prácu s Wikipédiou. Budem rád, ak tento obsah bude motivovať k prehlbovaniu si informácií o spomenutých udalostiach z viacerých relevantnejších zdrojov.Sme generácia Novembra 89, buďme na to hrdí!

***

Zdroje:

Timothy Garton Ash: Rok zázraků – Svědectví o revoluci roku 1989 ve Varšavě, Budapešti, Berlíně a Praze Vydavateľstvo: Prostor, rok vydania: 2019, preklad: M. Drozd a M. Pokorný ISBN 978-80-7260-433-3 Anglický originál: „We the People. The revolution of ’89 Witnessed in Warsaw, Budapest, Berlin and Prague”vydvateľstvo: „Granta Books“, vydané: 1990 a 1999

Wikipedia.org: (Wiosna ludów, Władysław Gomułka, Imre Nagy, Afera mięsna, Marzec 1968, Prežské jaro 1968, Marta Kubišová, Jan Palach, János Kádár, Miklós Vásarhelyi, Grudzień 1970, Charta 77, Organisation for Security and Co-operation in Europe, Niezależny Samorządni Związek Zawodowi „Solidarność”, Sametová revoluce, a iné. Analizované boli texty v jazykoch: slovenský, český, poľský, anglický.)